Insights

Slovenský maloobchod v roku 2017
Novinky

Slovenský maloobchod v roku 2017

Rok 2017 hodnotia odborníci z ekonomického pohľadu ako veľmi dobrý. Priniesol Slovensku rast HDP na úrovni 3,4 % a nezamestnanosť dosahuje historicky najnižšiu úroveň. Pozitívnym signálom pre ekonomiku sú aj rastúce mzdy, ktoré akcelerujú infláciu a podpísali sa aj pod zvýšenú spotrebu domácností. Takýto vývoj prispieva k silnejúcej spotrebiteľskej dôvere a zvyšovaniu tržieb v maloobchode, zároveň aj k rastu cien a služieb.

Aký bol rok 2017 z pohľadu vývoja v maloobchode? Podľa výsledkov maloobchodného auditu spoločnosti Nielsen výdaje slovenských spotrebiteľov za rýchloobrátkový tovar v maloobchode narástli oproti predchádzajúcemu roku o 6,3 %. Tempo rastu v roku 2017 ovplyvnilo na jednej strane zvýšenie cenovej hladiny rýchloobrátkového tovaru o 3,1 %, na druhej strane však napriek vyšším cenám narástla aj spotreba o 3,2 %. V európskom maloobchodnom kontexte sa Slovensko dostalo v roku 2017 na vrchol rebríčka s najvyšším nominálnym rastom z európskych krajín a zároveň dosiahlo najvyšší nárast spotreby oproti roku 2016 (pozn. bez Turecka). Za Slovenskom nasledujú v nominálnom raste susedné krajiny Maďarsko (5,9 %), Česká republika (4,8 %) a Poľsko (4,3 %), avšak v týchto krajinách je hlavným ťahúňom rastu tržieb predovšetkým zvýšenie cenovej hladiny rýchloobrátkového tovaru.

Hlavným ťahúňom navýšenia tržieb v roku 2017 boli mliečne výrobky, ktoré tvoria takmer 19 % z celkových výdajov za rýchloobrátkový tovar. Najviac sa nárast tržieb dotkol masla, ktoré sa stalo minulý rok horúcou témou obchodníkov, výrobcov aj samotných spotrebiteľov. Z aktuálnych výsledkov spoločnosti Nielsen vyplýva, že medziročne došlo k zvýšeniu priemernej ceny tejto komodity o takmer polovicu (+47 %). V októbri sa cena za kilogram dokonca vyšplhala na rekordných 9,67 eura, resp. 2,42 eura za štvrť kilogramové balenie. Dramatické zdraženie sa premietlo do poklesu predaných objemov o 8 % oproti roku 2016, zároveň však aj do nárastu obratu o 36 %, čo znamená medziročné navýšenie tržieb o takmer 22,5 milióna eur. Po výraznom zdražení masla došlo k nárastu spotreby margarínov a zmesných tukov. Tie mali pred dvomi rokmi klesajúci trend, avšak časť spotrebiteľov sa po „maslovej“ kríze preorientovala na túto lacnejšiu alternatívu. Margarínom a zmesným tukom sa podarilo zvýšiť objem predajov o 5 %, stále však nedokázali vykompenzovať straty masla.

Situácia na Slovensku však nie je úplne odlišná od okolitých krajín, kde spoločnosť Nielsen zaznamenala podobné trendy vo vývoji cien masla. V Českej republike došlo medziročne k podobnému zvýšeniu priemernej ceny masla o 43 %, v Poľsku sa cena zvýšila o 39 % a v Maďarsku o 24 %. Zdraženie masla malo rovnaký dopad na spotrebu v Poľsku, Maďarsku a Slovensku, kde objem predajov klesol medziročne o 8 %. Štvoricu krajín uzatvára Česká republika, kde došlo k najvýraznejšiemu poklesu spotreby z V4 krajín o 16 %.

„Okrem mliečnych kategórií sa podarilo navýšiť tržby aj ďalším hodnotovo významným produktovým skupinám ako sú alkoholické nápoje a sladkosti, za ktoré sme utratili o 6 % viac v porovnaní s rokom 2016,“ doplňuje Jana Magicová, group account manager spoločnosti Nielsen. „Z drogistického koša stojí za zmienku najvýznamnejšia skupina osobnej hygieny, za ktorú utratíme viac ako 10 % z celého nákupného koša v maloobchode a ktorá zaznamenala rovnaký nárast tržieb o 6 %.“

Napriek priaznivým ekonomickým podmienkam, rastúcej spotrebiteľskej dôvere a zvyšujúcej sa ochote nakupovať aj prémiové produkty a produkty s pridanou hodnotou má Slovensko stále rastúci podiel predajov v promočných akciách. V roku 2017 sa predalo vo väčších formátoch predajní s potravinami a zmiešaným tovarom až 56 % rýchloobrátkového tovaru v zľave, čím Slovensko zaujalo prvú priečku v rebríčku „najpromovanejších“ európskych krajín.

Ale aj v rámci slovenského maloobchodu sa nájdu výrazné rozdiely. V rámci 30 najpredávanejších potravinárskych skupín generujú promočné predaje najväčšiu časť z tržieb alkoholických miešaných nápojov (76 %) a piva (72 %), naopak najmenšie percento tvoria tržby z promočných predajov v kategórii smotán (29 %) a slaných snackov (36 %). Z najpredávanejších drogistických kategórií obsadzujú prvé dve priečky aviváže a pracie prostriedky: až 67 % z celkových útrat za aviváže a 62 % z tržieb pracích prostriedkov putuje na produkty predané počas akcií. Na opačnom konci „promočnej škály“ sa nachádzajú vatové produkty, ktorých predaje v akciách tvoria „len“ 19 % a papierové hygienické vreckovky s promočným podielom tržieb 26 %.

Faktorov ovplyvňujúcich vysoký podiel promočných predajov je niekoľko – okrem vzájomnej rivality reťazcov v boji o zákazníka zohráva významnú rolu aj postavenie privátnych značiek. V porovnaní so západnými krajinami Európy má Slovensko síce oveľa vyššie percento tovaru predaného v zľavových akciách, ale na druhej strane aj oveľa nižšie percento podielu privátnych značiek. „Ako to spolu súvisí? Ceny značkového tovaru sa vďaka vysokému počtu a väčšej hĺbke promočných zliav približujú cenám privátnych značiek, niekedy dokonca klesnú pod ich úroveň. Tým privátne značky prichádzajú o konkurenčnú výhodu. Vnímame síce pribúdanie prémiových produktov aj v radách výrobkov predávaných pod vlastnou značkou reťazca, slovenský spotrebiteľ však stále rád plní svoj nákupný košík akčným značkovým tovarom,“ vysvetľuje Jana Magicová. Podiel privátnych značiek rýchloobrátkového tovaru je v roku 2017 na úrovni 22 %, kým v západnejších krajinách Európy dosahujú často viac než 30 až 40 % z celkového koša rýchloobrátkového tovaru.